Na začiatku nového školského roka nás prekvapila smutná správa. Vo veku 71 rokov nás navždy opustila naša bývalá kolegyňa Boženka Dlháňová.

Boženka Dlháňová pracovala v našej škole od jej vzniku. Bola nám všetkým morálnym príkladom. Každý jeden z nás ju obdivoval, s akou trpezlivosťou znášala utrpenie súvisiace s jej podlomeným zdravím. Nikto z nás ju nepočul sťažovať sa. S úctou a obdivom sme sledovali, ako aj v tom najhoršom počasí pomalým krokom kráčala do školy, aby v tichosti prišla, zatvorila sa do svojej triedy a venovala sa svojim žiakom.
Naša Boženka, ako sme ju všetci volali, sa ako tichá a krehká osoba dokázala smelo a nahlas postaviť na stranu pravdy. Jej tiché, ale rozhodné slovo malo v takýchto kritických chvíľach obrovský vplyv a význam. Vtedy každý pochopil, že táto žena sa stavia na stranu pravdy nie pre vypočítavosť, ale pre svoje svedomie.
Svedomie Boženky Dlháňovej sa formovalo samozrejme v jej rodine a od detstva. Vzorom pre ňu boli jej rodičia a celá jej rodina, ktorá sa smelo hlásila k svojmu vierovyznaniu. Viera bola pre nich viac ako výhody komunistického režimu. Boženka však o tom nikdy nahlas nehovorila. Aj tieto útrapy znášala v tichosti a s pokorou. Nebola v nej žiadna nenávisť. Vedela odpustiť.
S Boženkou Dlháňovou sme sa ako kolektív rozlúčili v minulom školskom roku. Ona sa potom stiahla do samoty. Teraz nás zaskočila správa o jej úmrtí. Spomínajme na ňu s úctou a láskou.

Česť jej pamiatke